Memoriál Jožka Slinčáka

Je Sobota 16.8.2014 5:30. Na ihrisku stojí pripravený autobus a väčšina hráčov. Niektorí majú ešte stále Piatok a len tak sa vynorili z tmy ( Palo a Majo). Napriek menšiemu handicapu s úsmevom na tvári a strapatými vlasmi sa vítajú s ostanými hráčmi. Každý by mal radosť keby videl kamarátov dvakrát. Nemusíš aspoň toľko behať na ihrisku. Nasadáme do veľkého zájazdového autobusu a vyrážame. Na Rosinkách pristupujú ešte Janko Hodás a Milan Šindelář a hor sa do sveta. O päť minút však opäť stojíme. Tentoraz na Šibeniciach. Autobus potrebuje natankovať a my v podstate to isté. Kupujeme raňajky a vetráme hlavy. Janko Hodás dostal chuť na kávu a tak sa rozhodol , že sa nechá obslúžiť automatom. Nahádzal požadované mince a čakal na kávu. Automat zahučal , pomlel zrniečka a celou pumpou sa začala šíriť omamná  vôňa kávy. Pri druhom pokuse si Janko dal do automatu už aj pohár. Víťazne si berie kávu a opäť z úsmevom opúšťa predajňu. Keď už všetci urobili a kúpili čo mali nasadáme do autobusu. Vodič zatvára dvere ale tie namiesto zatvorenia neúnavne pištia a nie a nie sa zatvoriť. Dozvedáme sa , že autobus bol akurát na pravidelnej servisnej údržbe , čo situáciu vyjasňuje. Ja mám podobné skúsenosti z STK ako aj z práce.  Ani nevieme ako a z nášho plánovaného odchodu 5:30 je 6:30 iba o pár kilometrov ďalej. Vodič to nakoniec vzdáva a dvere zahurtňoval .Vyrážame za pišťania dverí pre hráčov Martin-Priekopa z ktorými sme si objednali autobus na polovicu. Prichádzame ku ich ihrisku a hodinové meškanie im nebolo moc po vôli. Rýchle vysvetlenie však mení situáciu . Najskôr sa usadia v prednej časti autobusu , keďže my sme obsadili zadnú časť. Po chvíľke sa z jedného hráča Martina tiež vykľuje autobusár a začína vodičovi pomáhať riešiť problém. Prvotné myšlienky boli vydrapiť reprák (nás nevodičov) ale našťastie tento bol dobre ukrytý. Martinčana napadlo vytiahnuť poistku a tým odblokovať signalizáciu. To isté radí vodičovi priateľ po telefóne a tak sa vyberajú hľadať poistky. Autobus beží na voľnobeh , dvere pištia a zrazu ticho. Iba jemný tón motora. Vodič víťazne drží v ruke relátko a sadá za volant. O chvíľu nadáva lebo okrem signalizácie otvorených dverí došlo k vypnutiu radenia rýchlostí. Relátko sa vracia na svoje miesto a autobusom sa opäť rozlieha nepríjemný piskot. O chvíľu piskot opäť prestáva ale tento raz v rukách vodiča skončila klasická taviaca poistka. Čuduj sa svete ostatné systémy autobusu fungujú a tak konečne vyrážame. Dvere sú síce zaistené lanom ale to nikomu neprekáža. Hor sa do Košíc. Cestu do Košíc hráči trávili rôzne. Martinčania hrali sedmu z kríža a keďže jednej dvojici sa mimoriadne darilo a druhej nie tak sa postupne pridali aj ostatní hráči Martina a robili si žarty z nešťastnej dvojice. Popri tom medzi nimi kolovala fľaška Borovičky pričom jedného zo svojich spoluhráčov sústavne podozrievali z prenevery obsahu. Fľaška kolovala aj v zadných radoch ale hráči sa skôr sústredili na rôzne debaty a príhody. Ako sa viac blížime na východ hráči začínajú sledovať okolie a sústavne spomínajú Kubánky. Občas nejaká ta chatrč a v rukách niektorých hráčov mobily a fotia a fotia. Konečne Košice. Prichádzame na dohodnutú pumpu a čakáme na spojku čo nás dovedie na miesto určenia. Voláme a dozvedáme sa , že o chvíľu je spojka na mieste. O päť minút zastavuje pri nás BMW X5 a z neho vystupuje usmievavý 40 – nik. Podáva nám ruku a aby sme išli za ním. Súhlasíme a nasadáme do autobusu čo ho dosť zmiatlo. Nakoniec chlapík našiel tých správnych a pumpu opúšťajú dve autá. Kúrnik možno sme si mohli dobre zarobiť. Potom však už prichádza Laco Lehotský a ideme za jeho autom. Po pravej strane míňame Luník IX a nebezpečne sa blížime k VSŽ. Zdá sa , že nás tá robota predsa len neminie ale tesne pred závorou odbočujeme na vedľajšiu cestu a popri areáli ideme ďalej. Zrazu sa nebezpečne blízko vynoria chatrče ako z vojnových správ. Na strechách kopu malých cigáňov , okná bez skiel a ohorené steny. Vystihla to hláška „Čo sme prišli do Afganistanu?“. O chvíľu po pravej strane míňame školu ktorá je obohnaná vysokým múrom na ktorého vrchole je dômyselne upevnený ostnatý drôt. Von ani dnu sa veru nikto nedostane. Prechádzame okolo tabule a tá nás informuje , že sme v obci Ida. Lacove auto mizne vo veľmi úzkej uličke , ktorá je na konci zakončená 90°zátačkou. Náš veľký autobus neváha a na milimetre prekonáva posledné prekážky a stojíme pri ihrisku. Motor z tíchol a autobusom ako píla prebehla hláška Jožka Belaníka. „Vodič ty si dobre vedel prečo si tie dvere zahurtňoval“. Následný výbuch smiechu skoro povyrážal okná na autobuse.

Vystupujeme a vítame sa z domácimi. Ihrisko je naozaj pekné a vedľa hlavného ihriska majú hneď pomocné rovnako veľké. Hlavné ihrisko nemá chybu. Perfektne pokosené rovné a naozaj veľmi , veľmi veľké. Domáci tvrdia , že má veľkosť ako na Barcelone. Pretože stále prší rozhodli sa domáci , že hlavné ihrisko ušetria na súťažný zápas a turnaj odohráme na pomocnom ihrisku. To je tiež fajn akurát tráva bola o pár centimetrov vyššia ako na hlavnom a ihrisko bolo trošku hrboľatejšie ale iba v zrovnaní s hlavným. Po okuknutí ihriska fasujeme kľúče od šatne a ideme sa prezliekať. Čaká nás šatňa s vlastnými sprchami a WC. Naozaj super vec. Keď sme už prezlečení do dresov ideme na ihrisko a pomaly sa rozcvičujeme. O chvíľu nám domáci požičiavajú loptu a začíname sa rozkopávať. Lopty sú nové a  riadne prehustené a tak ich pred zápasom ešte spustili. Prebehla štandardná rozcvička brankára a popri tom sa dohodli pravidlá a rozlosovanie turnaja :

Real Košice – FC Senior Trnové

Real Košice – Martin Priekopa

FC Senior – Martin Priekopa

Domáci ako hostia sa pekne obetovali a rozhodli sa odohrať dva zápasy za sebou. Mali na to aj naozaj početnú lavičku. My sme zase uvítali , že hráme prví . Potrebovali sme rozhýbať tú cestu autobusom.

Oficiálny začiatok patril spomienke na hráča Real Košice Jožka Slinčáka. Po slávnostnom nástupe odovzdali hráči Realu pamätnú plaketu pani Slinčákovej a jej synovi. Potom urobila slávnostný výkop a nasledovala minúta ticha na uctenie pamiatky Jožka Slinčáka. Po uplynutí minúty nasledoval potlesk a pani Slinčáková aj so synom si sadli na čestné miesto na tribúne.

Real Košice – FC Senior Trnové      1:2 (Palkovič – Belaník , Turčan)

Úprimne po minulých zápasoch sme mali z domácich mierny rešpekt. Preto aj začiatok z našej strany bol skôr opatrný. Hru sme však rýchlo vyrovnali a obidve mužstvá si strážili šestnástky. Na domácej strane do neúnavného útoku svojich hnal Laco Lehotský. Keď nepomáhala kladná motivácia začal na svojich hráčov používať negatívnu „Nechceme vyhrať , sme spokojní aj z remízou ...“ tú remízu som hneď využil a nahlas som zakričal Lacovi , že to nie je zlý nápad. Lacovi spoluhráči sa pustili do smiechu , Laco nie. Nakoniec sa predsa dočkal a gólom Palkoviča sa ujali vedenia 1:0. Nám sa moc nedarilo dostať sa až ku šestnástke ale v druhom polčase poslal na bránku súpera z ľavej strany asi z 30 metrov strelu ako podľa pravítka Jožko Belaník a brankár aj obrana loptu iba sledovali ako prefrčala a skončila pri pravej tyči. Jožko Belaník 1:1. Vyrovnávajúci gól domácich zaskočil a zrazu sme mali viac priestoru na ich polovičke. V útoku sme mali netradične Danka Šusteka , ktorý bol na začiatku akcie pred druhým gólom. Daniel dostal loptu a začal ňou krúžiť okolo šestnástky z jednej strany na druhú. Už keď sa aj prekľučkoval do vnútra tak pri otočení na bránku ho blokoval nejaký obranca a tak nahodil spiatočku a poďme von zo šestnástky. Takto tam krúžil asi pol minúty až narazil na Ľuba Turčana. Aby zabránil zrážke zastal ale lopta pokračoval k Ľubovi. Ten neváhal a preloboval celú šestnástku a vymietol pravý horný roh. Ľubomír Turčan 1:2. Domáci zvýšili tlak ale cenné víťazstvo sme si už nenechali vziať.

Konečne zaznel hvizd rozhodcu a bežíme do šatne. Spokojnosť s výsledkom bola viac než jasná. Niektorí sa vrátili späť na ihrisko a pozerali zápas medzi Martinom a domácimi. Niektorí sme ostali v šatni a rozoberali ako urobíme turnaj u nás. Nakoniec sme všetci vyšli von a sledovali druhý zápas. Tu sme sa stretli s naším vodičom autobusu , ktorý víťazoslávne oznámil , že opravil pokazené dvere. Pri otázke čo bolo pokazené skonštatoval , že bol vytiahnutý jeden kábel zo spoja ...........opäť paralela s STK. Servisman vytiahne káble ale už nezasunie späť. Asi netreba.

Real Košice – Martin Priekopa 1:3 (Kušnír - Lukašík, Mucha, Matúš)

V tomto zápase Martinčania ukázali veľkú pohyblivosť čo ma dosť prekvapilo lebo keď v autobuse hrali sedmu z kríža tak sa moc nehýbali . Toľko šancí som už dlho nevidel a konečný výsledok bol pre domácich viac než milostivý.

Martin Priekopa – FC Senior Trnové  3:2 (Matúš 2, Janči - Belaník, Klotton)

Po Košiciach sme si Martinský kolotoč vyskúšali aj my. Boli jednoznačne lepšie zohratí a prihrávky na útočníkov boli nožom do chrbta našej obrany. Napriek tomu úvod zápasu patril nám a súboj nášho útočníka Danka Šusteka sa skončil odpískaním pokutového kopu. Loptu si postavil Jozef Belaník a s prehľadom premenil. Jozef Belaník 0:1. Naša radosť však trvala iba päť minút lebo do brejku na nášho brankára sa odtrhol Martinský útočník a náš brankár zatiahol ručnú brzdu. Výsledkom bol zostrelený útočník a druhý pokutový kop v zápase. Ani Martinčania sa z bieleho bodu nemýlili a bolo vyrovnané 1:1. Takto sa skončil aj prvý polčas. Po veľmi krátkej prestávke sme nastúpili do druhého polčasu. Polčas začal opäť vyrovnanou hrou do prvého striedania. Tu sme však obrancu vymenili za útočníka a táto chyba bola o chvíľu potrestaná gólom v našej sieti. Martinskí útočníci boli neuveriteľne rýchli a prihrávky , ktoré dostávali do behu boli absolútne presne vyrátané. Tak sme sa niekoľko krát dostali do situácie , že pred našim brankárom sa s loptou hrali dvaja až traja osamotení súperovi hráči a iba vďaka ich neschopnosti premeniť šance sme opäť neinkasovali. S pribúdajúcim časom sme museli s ešte väčším rizikom útočiť a podarilo sa nám súpera zavrieť až do jeho šestnástky. Tu sme zviedli veľký boj po ľavej strane a po zisku lopty sme ju po výške preniesli na Maja Klottona. Ten si na hranici pokutového bodu loptu s pracoval prsiami a následne tvrdo zakončil smerom na bránku. Brankár Martina iba očami sledoval loptu a následne ju lovil zo siete. Marián Klotton 2:2. Vzhľadom k predchádzajúcim šanciam súpera by sme remízu brali všetkými desiatimi. Jožko Belaník bol iného názoru a ihneď po rozohrávke súpera sa opäť vrhol do útočenia. Bohužiaľ sme v strede ihriska stratili loptu a Jozefova pozícia ostala neobsadená. Nasledovala kolmá prihrávka na Martinského rýchlika. Ten si obhodil Ruda a zakončením medzi nohy brankára opäť poslal do vedenia hráčov Martina. V poslednej minúte sme vybojovali priamy kop z ľavej strany a tak sa do šestnástky natlačili všetci hráči na ihrisku. Nasledoval vysoký center , ktorý preletel až ku pravej tyči. Lopta letela pred Ľuboša Pekára a ten sa rybičkou pokúsil o zakončenie hlavou. Niekde nastala chyba a lopta sa s hlavou nestretla akurát na mieste dopadu majú teraz domáci menší bazén. Bola to veľká škoda lebo sme mohli uhrať cennú remízu.

Po skončení zápasu nasledovalo slávnostné vyhodnotenie. Na prvom mieste sa s dvoma víťazstvami umiestnili hráči Martin Priekopa. Na druhom FC Senior Trnové a na treťom domáci Real Košice.

Tabuľka turnaja :

1.Martin-Priekopa        2  2  0  0  6:3   6

2.FC Senior                  2  1  0  1  4:4   3

3.REAL                        2  0  0  2  2:5   0

Najlepší strelci:

3 - Matúš /Martin-Priekopa/

2 - Belaník /Tŕnové/

1 - Lukašík, Mucha, Janči /Martin-Priekopa/, Turčan, Klotton /Tŕnové/, Palkovič,

     Kušnír /Real/

Po vyhodnotení a odovzdaní pohárov nasledovalo ešte spoločné fotenie a hor sa do spŕch. Po prezlečení sme veru už boli aj vyhladovaní a tak prichystaný guláš a pečené klobásky nás nemuseli dlho prosiť o pozornosť. Veľmi zaujímavý bol stôl s nachystaným páleným uložený pekne podľa farby. Keď k tomu pridáme pivo z výčapu tak pohostenie bolo úplne dokonalé. Jediná škoda , že domáci hráči to zabalili hneď po turnaji a ostali sme tam iba dve mužstvá. Každá prehra mrzí a tak sme to začali Martinčanom vracať aspoň od stola. V pravidelných intervaloch sme ich informovali o odchodoch vlakov , keďže sme s nimi akože nepočítali do autobusu pri spiatočnej ceste. Oni nám na oplátku ukazovali pohár na ktorom sa vynímalo číslo 1. Tu sme im podali vysvetlenie , že tá 1. znamená jedno voľné miesto v autobuse.  V pravý čas sa rozpršalo a tak sme nasadali do autobusu. Tu sme však nečakane  dostali požičané aj s úrokmi od Martinského brankára. Ako prvú perlu vypustil vetu : „ Tento turnaj bol pre mňa nuda“ Druhá perla : „Chlapci keď neviete trafiť bránku tak si skúšajte kopať o stenu“ . Brali sme to s humorom ale to sa mu moc nepáčilo až do chvíle kým aj v našom tábore nenašiel požadovanú odozvu. Potom ho už každá ďalšia hláška tešila dvojnásobne. Konečne sme sa nalodili a vyrazili domov. Vodič prebehol  prvú správnu odbočku po ktorej sme prišli a vybral si až druhú ulicu. Po dvoch zatočeniach sme zistili , že sme v slepej uličke a ďalej sa dá ísť iba na bicykloch cez úzku lavičku. Šofér sa začal umne vytáčať ale cesta späť už nebola možná. Tak sa rozhodol prejsť cez ďalšiu úzku uličku. Najskôr sme však museli požiadať domácich aby preparkovali autá a potom veľmi pomaly sme prešli pomedzi domy pričom hráči na pravej strane mohli zobkať čipsy ľuďom v obývačkách a hráči na ľavej strane mali zase prehľad o tom čo má kto v chladničke. Keby som tam nesedel tak by som nikdy neveril , že taký veľký autobus dokáže prejsť takou úzkou uličkou zakončenou 130°zátačkou. Ale dokáže.

Cesta späť bola učebnicovou ukážkou teórie relativity. Záležalo len na tom na akom leveli boli jednotlivý hráči. Asi najhorší level prežívali abstinenti. Tí si museli vytrpieť všetky výstrelky z obidvoch mužstiev. Podstatne lepšie na tom boli pravidelní konzumenti . Najlepšie však na tom bol Jožko Vrabec a Pavol Tavač , ktorí úspešne zaspali a prebrali sa až v Žiline. U našich súperov sa o pravidelné zbližovanie pokúšal Rudo a brankár. Problém bol v tom , že Rudove pokusy o zblíženie skôr pripomínali žiadosť o Vašu peňaženku ako o kamarátske porozprávanie. Brankár sa naopak  netajil svojim úmyslom „nasrať“ čo najviac ľudí a jeho žarty na našu adresu nemali konca. Osobne som oceňoval jeho kreativitu ako dokázal toľkými veľa spôsobmi povedať niekomu , že je neschopný a mnohým jeho hláškam som sa aj zasmial lebo boli naozaj vtipné. V každom prípade sa už chalani na neho tešia aby mu vyprášili tie jeho rukavice , keďže sa v Košiciach moc nenarobil. Konečne sme dorazili do Martina a lúčime sa s chalanmi , podávame ruky či zamávame dlaňou. Akurát pri mávaní Martinskému brankárovi niektorým chalanom dojatie zovrelo dlaň do päste. Už sa teším na odvetu.

Po nekonečnej ceste sme konečne aj my dorazili domov a vystupujeme z autobusu. Tu rozhodne patrí veľké poďakovanie vodičovi za dobre vykonanú robotu a nekonečnú trpezlivosť. Keby som bol na jeho mieste ja tak prídem do Žiliny sám.

Ale aj to patrí k takýmto zápasom a zatiaľ sme mali na dobrých vodičov šťastie.