Ako sme boli na turnaji vo Veľkom Medziříči 28.5.2011 - skutočný príbeh

Štatistiky , dary , ocenenia to všetko je pekné a más svoj rozumný účel. Ale sú veci , ktoré sa z týchto údajov nedajú zistiť no bolo by škoda , keby neostali zachytené ako spomienka.

A preto si zopakujme čo všetko sme prežili dňa 28.5.2011 . A ako to už tradične býva budem to opisovať z môjho pohľadu lebo takto sa mi to ľahšie píše. Volám sa Ľuboš Pekár a okrem toho , že sa snažím trafiť loptu som aj webmaster FC Senior Trnové.

Cesta na turnaj

 Pôvodne sme mali ísť na turnaj autami. Vzdialenosť je predsa len väčšia a cesta autobusom vychádzala viac ako sme boli ochotní dať. Potom ma šťastná náhoda priviedla na webovu stránku www.aaadopyt.sk . Na skúšku som zadal požiadavku na dopravu a tri dni mi vyzváňal telefón s ponukami. Nakoniec sa ozvala Jankovi Hodásovi - vedúcemu FC Senior firma Autodoprava Karol Székely 0903 506546 , 0905 506546 a mali sme autobus. Táto informácia nás z pochopiteľných dôvodov všetkých potešila.

Konečne prišla sobota 28.5.2011 no radosť , že ideme na turnaj nám kazilo zamračené studené počasie s teplotou okolo 15°C. Chvíľu som uvažoval , že si oblečiem iba kraťasi ale keď som na balkóne pri kontrole či prší stretol snehuliaka s otázkou či náhodou nemám cigaretu , vraj na zahriatie , zvíťazil rozum a obliekam si súpravu. Žiaľ šuštiaky som nechal doma.

Odchod bol naplánovaný na 8:00 hod ale moc som sa neponáhľal. Ešte sme nikdy nevyštarovali na čas tak prečo to meniť. O to väčšie bolo moje prekvapenie , keď som sa blížil k ihrisku , že autobus už je namieste a že som skoro posledný. Nevídané. Je 8:00 hod a už sedíme v autobuse. V tom si Miloš spomenie , že si zabudol doklady a peniaze a tak volá do akcie svoje Superbéčko. Keď Milošovi prišli doklady tak sa k nemu pridávajú ostatní hráči s požiadavkami čo zabudli a tak Milošove auto brázdi po celom Trnovom a vozí zabudnuté veci.

Vystupujeme z autobusu a Mirko Vrabec sa ujíma čarovného nápoja . Postupne ulieva všetkým prítomným. Vodič Michal pri pohľade na miznúce obsahy pohárika sa zamračí a odvracia hlavu. Asi pochopil kde je sever. Keď už všetci mali všetko čo si chceli vziať so sebou nastupujeme do autobusu a vyrážame. K vodičovi Michalovi si sadá Janko Hodás ako navigátor .Autobus vchádza do Celulózky a nastupuje dôležitý hráč - brankár Štefan Danišek aj s manželkou Miškou. Keď som pri polovičkách tak tie svoje ešte zobrali Jožko Vrabec , Ľubo Turčan a Jaro Vyboch. Štefana aj Mišku víta búrlive prijatie a samozrejme aj kalíštek. Pomaly sa blížime k železničnej stanici a Ľubovi Turčanovi zvoní telefón. Je zhruba 8:45 a na druhej strane linky je Jožko Belaník. Ľubo ho ukľudňuje , že už sme na ceste , len nech počká. Za chvíľu stojíme na zastávke a nastupuje Jožko Belaník. Víta nás otázkou "Vy neviete koľko je osem hodín ?!" Na čo dostáva výstižnú odpoveď "Vieme" a kalíštek. Pomaly sa dostávame na diaľnicu a začína sa rozvíjať rôzna debata. Nálada v autobuse je dobrá lebo raz jeden a potom zase druhý rozpráva veselé príhody zo svojho alebo života svojich kamarátov. Náladu nam len kazí pohľad z okna na zamračené počasie. Presviedčam Janka Giera - pokladníka , že na Morave to bude lepšie lebo ráno na internete bol v predpovedi počasia pre Veľké Medziříči obláčik , teda zamračené ale bez dažďa. Ako sa blížime k hraniciam zarezonuje od Miloša otázka ".........a máte vymenené peniaze?". Niektorí máme a niektorí nie. Zastavujeme v poslednej Slovenskej dedinke pri nejakom obchode. Hneď vedľa obchodu je označená Zmenáreň a tak si to chalani zamieria rovno tam. Pred dverami zmenárne urobili ukážkovi rad a pekne čakali. Myslel som si , že chodia dnu po jednom kvôli bezpečnosti ale keď sa had asi päť minút nehýbal a náhle sa rozpŕchol návratom do autobusu dozvedáme sa skutočnú pravdu. Zmenáreň bola zatvorená. Ako posledný vchádza do autobusu Jožko Belaník a pýta sa či niekto nemá pero. Na otázku prečo sa dozvedáme , že na dverách zmenárne je nápis "Prídem hneď" . Jožko mu chcel dopísať "Už nemusíš". Kontrolujeme či všetci máme svojho suseda a vyrážame. Pri pohybe autobusu nám cestu z kríži postaršie auto z ktorého vystúpil chlap v šuštiakoch s peňaženkou v ruke a zúfalým pohľadom na náš odchádzajúci autobus. Vekslák ako vyšitý. No čo , máš sedieť v robote a nie sa motať kade tade. Dávame sa do rehotu a pokračujeme v ceste. Druhý pokus je na hraniciach a teraz je už všetko tak ako má byť. Akurát každý , kto vychádzal zo zmenárne sa podozrivo usmieval ale nikto nám neprezradil , čo ich tak v tej zmenárni rozosmialo. Prekračujeme hranice a počasie je čím ďalej hnusnejšie a hnusnejšie. V niektrých úsekoch to vyzerá ako pri prietrží mračien. Teraz už sme všetci ticho a hromžíme na počasie. Blíži sa čas obeda a začínajú sa ozývať naše bruchá. Janko Gier - pokladník navrhuje aby sme sa zastavili niekde najesť , že to zatiahne z pokladne. Sme niečo menej ako 100km od cieľa a vodič Michal odbočuje k malému drevenému motorestu. Stále prší a tak sa ponáhľame dnu , ale fajčiari už zapaľujú cigarety. Po zistení , že sa môže fajčiť aj vo vnútri sedíme za chvíľu vo vnútri všetci. Okrem prázdneho brucha si svoje pýta aj mechúr a tak sa vyberám na potrebné miesto. Vchádzam do tmavej chodby na konci ktorej sú troje dvere. "Super , takže buď vleziem do kuchyne a vynadá mi nejaký kuchár alebo trafím ženský a chytím tam nejakú hysterku." Ako sa blížim ku dverám zbadám na dvoch z nich panáčikov. Vyberám si toho krajšieho. Po návrate ku stolu už všetci držia v ruke jedálny lístok a vyberajú. Zrazu sa zatmelo a pri stole stála pekná ale veľká servírka. Niečo ako Chárova sestra. Volajme ju Zdenka. Pri prvom pokuse ju ešte odmietame , lebo sme si nevybrali. Po niekoľkých minútach sa Zdenka vrátila a začalo vyjednávanie. Najviac bol aktívny Milan ale všetky jeho nápady stroskotali na dĺžke prípravy alebo nedostatku surovín. Nakoniec si dávame guláš , pečené koleno a rebrá. Proste niečo ľahké pred zápasom. Ako plníme svoje brušká všimneme si ako asi meter od našeho stolu kvapká do miestnosti cez strechu voda. Postupne dojedáme a prichádza pokyn , že by sme už mali ísť lebo čas výrazne pokročil a čakala nás ešte dlhá cesta. Postupne vstávame a vychádzame asi k päť metrov vzdialenému autobusu. Fajčiari rýchlo vyťahujú cigarety a valia. Ako vychádzame z motorestu pokladník Janko hlási "Už sme v mínuse". Konečne sme na výjazde na Veľké Medziříči. Prechádzame popod most a blížime sa ku križovatke. Janko Hodás a vodič Michal začali debatu , ktorým smerom odbočiť. Smerová tabuľa ukazuje do prava ale Jankovi sa zdá , že máme odbočiť do ľava. Vodič Michal sa radí vľavo ale ostáva stáť lebo Jankov smer sa mu  predsa len nezdá. Autá idúce za nami poctivo čakajú lebo netušia kam chceme odbočiť.Nakoniec Janka prehlasujeme a ideme v pravo. Janko si nie je istý a tak asi po päťsto metroch zastavujeme pri mladom páriku. Janko otvára okienko a pýta sa "Prosím Vás , kde je tady hŕište?" Chlapec sa na Janka len nechápavo pozerá a tak sa slova aj gesta ujala dievčina. Ukazuje smerom dopredu. Janko zatvára okienko a asi po desiatich sekundách sa pred nami vynára futbalový štadión. Dávame sa do smiechu. Vodič Michal umne zaparkoval a vystupujeme z autobusu. Ako vystupujeme tak počujeme ako sa z rozhlasu miestneho štadióna ozýva "Žiadame hráčov FC Žilina aby sa dostavili na hraciu plochu". No čo , zase meškáme.

Turnaj

Stále prší a vchádzame na štadión. Hneď pri bráne stretáme už prezlečených do dresov našich kamarátov z Ostrožskej Lhoty. Ihneď sa navzájom zdravíme a podávame ruky. Ešte sa chvíľu motáme pri vstupe do šatní ale hlásateľ a komentátor celého turnaja Otto Doležal posledný krát vyzýva všetky mužstvá aby sa dostavili na ihrisko k zahájeniu turnaja. Posledná výzva slávi úspech a tak sa na mokrej tráve zoradilo všetkých 10 mužstiev. Otto začína históriou turnaja a z jeho slov je jasné , že je to po prvýkrát čo sa turnaja zúčastňuje toľkoto mužstiev. Stále na nás prší a Otto nás zahrňuje ďalšími informáciami. Potom prišli v stručnosti na rad pravidlá a mnohí si už mysleli , že už je koniec. Mne však stále ešte niečo chýbalo. Predsa turnaj je na počesť Václava a zatiaľ len chabé zmienky. Moje obavy však boli zbytočné lebo Otto prešiel na túto tému a začal naozaj dosť podrobne. Myslím , že od žiackych čias a postupne prechádzal jednotlivé životné úspechy a zásluhy. Nakoniec sme si na jeho výzvu uctili Václavovu pamiatku minútou ticha. Potom nasledovalo poďakovanie a my sme sa rýchlo ponáhľali do šatne. Od Otta sme sa dozvedeli , že hráme až druhú dvojicu zápasov a tak sme mali relatívne dosť času na prezlečenie. Šatňu sme mali spoločnú z mužstvom z Košíc. Košičania už boli prezlečení a tak sme ju mali iba pre seba. Prezliekame sa a začína kšeftovanie s číslami na dresoch. V podstate nejde ani tak o číslo až na pár výnimiek ale o veľkosť dresu. Vyberám si 16 keď do šatne vstúpil usporiadateľ a strká Jankovi Hodásovi do ruky súpisku. Chce po ňom aby zapísal do súpisky čísla a mená hráčov. Na súpiske je najväčšie číslo 15 a tak vyzliekam dres a beriem si 4. Najväčší problém s dresmi mali Ľubo Turčan a Peter Pirošík , keďže väčšina dresov im je malá. Nakoniec každý našiel svoju veľkosť a čísla boli nasledovné :

1- Štefan Danišek , brankár ; 2- Peter Pirošík , obrana ; 4- Ľuboš Pekár , striedajúci útočník ; 5- Jozef Belaník , útočník ; 6- Ján Hodas , kapitán , striedajúca obrana ; 7- Jaroslav Vyboch , záloha ; 8- Miloš Labuda , útočník ; 9- Jozef Vrabec , záloha ; 11- Ján Gier , striedajúca záloha ; 14- Miroslav Vrabec , obrana ; 15- Milan Šindelář , útočník ; 16- Ľubo Turčan , striedajúca záloha

Konečne sme prezlečení a ideme von. Hľadám Mišku a odovzdávam jej fotoaparát. Ako Janko Hodás zbadá foťák tak zavelí a ideme sa fotiť na spoločnú fotku v dresoch. Našli sme si pekný briežok a tak sa nemusí nikto krčiť. Zaznel pokyn ruky za chrbát a už sa fotíme. To , že treba aj stiahnuť brucho zase nikto nepovedal a tak zase na fotke vyzerám akoby som mal pod dresom schovanú loptu. Na fotke sa po 4-hodinovej jazde všetci mračíme a tak som okrem svojho brucha odstránil aj pár vrások na našich tvárach. Nech sme krajší. Pomaly sa presúvame do hľadiska aby sme si pozreli svojich súperov. Míňame pár stánkov s občerstvením , v ktorých rozvoniavajú pečené klobásky. Chute si však nechávame zájsť a ideme sledovať našich súperov aby sme vedeli či nastúpiť na zápasy alebo do autobusu. Prvé zápasy už začali a tak pozeráme a komentujeme. Spolu s nami sú na tribúne aj kamaráti z Ostrožskej Lhoty so svojimi polovičkami a tak začína nezáväzná debata , pričom sa naše a Ostrožské polovičky dali dokopy. Prvá silnejšia strela na bránu za ktorou sme sedeli alebo stáli preletela až cez plot štadióna. Komentátor turnaja Otto to zaregistroval a čaká čo bude s loptou. Rozhodol som sa , že ju idem pozrieť a spolu s vodičom Michalom kukáme cez plot , kde je lopta. Nakoniec to vzdávame , lebo plot je predsa len vysoký a mokrý a zraniť sa kvôli podaniu lopty sa mi naozaj nechcelo. Vraciame sa na miesto a Otto správne vyhodnotil situáciu. Pomocou svojho mikrofónu upozorňuje usporiadateľov na prvú prekopnutú loptu. Hráči si berú náhradnú loptu a zahrávajú rohový kop. Čo ma hneď zaráža , jedno mužstvo zahráva od rohovej zastávky , zatiať čo druhé asi z polovičnej vzdialenosti. Rozhodcovia to však tolerujú a hra prebieha plynule. Čím sa viac blíži čas nášho prvého zápasu tým viac sme tichšie a tichšie. Pri pohľade na nás z diaľky museli byť naši súperi ako aj diváci zaskočení. Tak sústredených hráčov som nevidel ani v lige majstrov. Možno Ronaldo , keď ide zahrávať priamy kop. Milan mal opretú hlavu o stĺp a zavreté oči a ostatní mĺkvo hľadeli do zeme alebo do diaľky. Proste paráda. My čo sme boli bližšie však vieme svoje. Milan fučal ako lokomotíva a spomínal pečené rebierka , Peter pečené koleno a v podstate každý si pripomenul , čím sa to vlastne napchal pred turnajom. Žeby mali málo ?

Túto spomienkovú akciu na obed prerušil Janko Hodás a ako správny kapitán povedal taktiku ako máme hrať. Zaistená obrana a rýchle brejky . Potom sa Janko pýta na názor Jožka Belaníka a ten opakuje Jankové slová. Tak a je to tu. Plní očakávania vybiehame na trávnik a kopeme do lopty. Snažíme sa rozchytať Štefana. Je zaujímavé , že nikto si v tej chvíli neuvedomil alebo aspoň nahlas nevyslovil svoj názor na loptu. Určite sú to kvalitné lopty ale zároveň sa určite nehodia do mokrého počasia. Áno stále prší a lopty boli nasiaknuté vodou a ťažké. Ale ako som už spomínal radosť z toho , že sme na trávniku nám tento dôležitý fakt zakryla. Rozhodca píska a začína náš prvý zápas. Našim súperom je mužstvo FC Rozsochy.

Začíname opatrne tak ako náš súper. Ten časom naberá väčšiu odvahu a začína ohrozovať našu bránku. Po jednej takejto akcii nastáva závar pred našou bránkou hlavička súpera ku tyčke a skvelý reflexívny zákrok Štefana v bránke nás zachránil pred inkasovaním. Toto varovanie sme zobrali vážne a súpera vytláčame na jeho polovičku a veľmi rýchlo získavame prevahu. Vytvárame veľký tlak a súpera vôbec nepúšťame k lopte. Súper však umne pozične bráni a tak sa nemôžeme dostať do zakončenia. Priebežne striedame a konečne som na ihrisku. Vysúvam sa dopredu a za chvíľu dostávam prihrávku. Spracovávam loptu a súper čaká čo urobím. Mám pred sebou štyroch obrancov rozostavených do obdĺžnika pred bránkou a brankára. Chvíľu uvažujem nad posunutím lopty na stred a strelou na bránku. V tom vidím voľného Jara na pravej strane a tak som sa rozhodol pre prihrávku. Kopem do lopty ale tá sotva prešla 10metrov. V duchu hromžím a idem vybojovať späť loptu. O chvíľu sa situácia opakuje a znova mi prihrávka nevyšla. Teraz však už viem príčinu. Lopta je nasiaknutá vodou a treba do nej veľmi silno kopať aby sa odlepila od kopačiek. Keďže nie som delostrelec začal som hrať na krátke prihrávky. Po jednej z mnoho akcií sa dopredu derie Jaro. Súper ho skladá na zem ale lopta sa dostáva k volnému Milanovi. Milan má pred sebou už iba jedného obrancu a brankára. Obranca je už mimo hru , Milan sa napriaha k strele a v tom sa ozve píšťalka rozhodcu. Milanova strela končí v sieti ale gól neplatil , zato máme výhodu priameho kopu. Dožadujeme sa gólu ale zbytočne. Táto situácia nás poriadne nabudila a všetci sa vrháme do útoku. Som  na pozícii útočníka ale zrazu zisťujem , že aj keď som dosť vpredu tak som skoro posledný hráč. Strácame loptu a oproti mne sa rúti M.Zítka. Križujem mu dráhu a skôr ako sa ku mne priblíži a môžeme spolu urobiť nejaký súboj odovzdáva loptu dlhou prihrávkou na jediného vysunutého ľavého krídelníka. Pozerám na situáciu a vidím , že krídlo križuje náš obranca. Spokojne zvolním ale Zítka naberá šprint a už viem , že je zle. Bežím čo mi sily stačia ale stále mi chýbajú dva kroky. Krídelník vôbec nejde do súboja s našim obrancom ale posúva loptu do behu Zítkovi. Ten loptu preberá , posúva na pravú nohu a krížnou strelou nedáva Štefanovi šancu. Inkasujeme gól. Idem striedať a som na seba nahnevaný , že som sa nechal tak dobehnúť. Chalani robia stále veľký tlak na súpera ale márne. Našu snahu ukončuje hvizd rozhodcu. Prvý zápas a prvá prehra 0:1.

Vraciame sa na tribúnu a okrem utešovania od našich polovičiek (Marta , Zuzka , Jola , Miška) nás za hru chvália aj naši budúci súperi. Toto ako aj vedomie , že väčšiu časť zápasu sme mali prevahu nám dáva nádej na lepšie výsledky v ďalších zápasoch. Postupne sa rozbieha debata o zápase a z nášho vodiča Michala sa vykľul výborný futbalový pozorovateľ a našu hru zhodnotil výstižne jednou vetou "Výborná kombinačná hra ale vôbec ste nezakončovali " . Všetci súhlasíme a druhú chybu pomenúva Janko Hodás "Nesmieme všetci útočiť , potom nemá kto brániť". Michalove aj Jankove slová si berieme k srdcu a pozeráme ďalší zápas. Stále prší. Ako sedíme na tribúne , zrazu na škvarovej dráhe zastaví Škoda Forman a usmievaví usporiadatelia vyťahujú hrnce , horáky a iné veci na varenie. Ani sa nenazdáme a už sa za našim chrbtom začína príprava na guláš a pečenie mäska. Prestávame sledovať hru a sledujeme kuchárov ako čistia cibuľku , mäsko a tak. V tom sa skončí zápas a na rade je opäť naše mužstvo. Ešte posledný pohľad smerom k hrncom a vybiehame na trávnik. Rýchlo si beriem  loptu. Musím si konečne vyskúšať ako sa do nej vlastne musí kopať. Štefan sa stavia do bránky a chalani sa ho snažia rozchytať. Kričím na Štefana "chytaj" a opieram sa do lopty. Táto preletala ponad bránku a skoro zostrelila za bránkou idúceho futbalistu z iného tímu. Štefan len gúľa očami ale ja aspoň viem , že aj táto lopta vie letieť.

Začína sa náš druhý zápas a našim súperom je domáce mužstvo FC Veľké Medziŕíči I. . Na tento zápas si vyberáme stranu , ktorá je bližšie k tribúnam a aj preto , lebo všetky zápasy zatiaľ vyhrali mužstvá hrajúce na tejto strane. Začíname hrať a zároveň s nami začína aj druhý zápas na vedľajšom ihrisku. Komentátor Otto postupne predstavuje jednotlivé mužstvá a začína komentovať priebeh zápasov. Potom si všimne , že hráme na strane tribúny a z reporduktorov zaznie nasledovný oznam "Tak priatelia , mužstvo ktoré je uvedené v zápise ako domáce má branku na strane ďalej od tribúny a hostia majú stranu pri tribúne". Oznam registrujeme ale ostávame na výhernej strane. Veď potrebujeme body. Začiatok hry a súpera dostávame pod tlak ale vzadu ostáva iba osamotený Štefan v bránke. Táto sitácia dvíha lavičku a Janko Hodás začína davať pokyny k smerom k obrane. Chalani si vstupujú do svedomia a sťahujú sa k bližšie k bránke. Jankové varovanie prišlo v poslednej chvíli lebo veľa nechýbalo a bol by nám zase zbehol útočník za chrbát. Postupne striedame  , hráči z lavičky pomáhajú obrane navigovaním a útočníci spustili ohňostroj na súperovú bránku. Komentátor Otto neúnavne komentuje obidva zápasy a tak sa naše mená nesú po štadióne. Robíme tlak ale v hustej obrane je ťažké dotať loptu až na bránku a tak jemne púšťame súpera viac do poľa. Štefan v bránke likviduje jednoduchými zákrokmi snahu súpera. Otvorený priestor využívame a naše dva rýchliky Jaro a Milan strieľajú góly. Hvizd rozhodcu ukončuje zápas a vyhrávame 2:0. Radosť bola nefalšovaná , nálada vynikajúca a zaznieva pokyn , poďme do kabíny trochu sa ohriať. Stále prší ako z krhli a tak neváham a bežím do šatne. Iontový nápoj mi už došiel a tak pijem minerálku. Chalani na zahriatie si dávajú čarovný nápoj a úsmevy a rehot sa valia po kabíne. Jožko Belaník vyzlieka premočený dres a dáva si nový suchý. Má to len jednu chybu , na drese je iné číslo. Do kabíny k nám zavítali kamaráti z Ostrožskej a tak čarovný nápoj  putuje aj do ich bruška. Zima a vypité tekutiny ma nútia pohľadať potrebnú miestnosť. S úspechom miestnosť nachádzam a čuduj sa svete , v pisuároch boli malé gumené bránky aj s malým brankárom. Využívam sitáciu jeden na jedného a konečne strieľam svoje prvé góly .

Vraciame sa na tribúnu a sledujeme ďalší zápas. Popritom debatujeme s chalanmi z Ostrožskej a dozvedáme sa , že o týždeň majú zápas proti nejakému ženskému tímu. Keďže ich webová stránka bola inšpiráciou pre vznik našej , dávam za úlohu každému z nich ,aby si po skončení zápasu s dievčatami vymenili dresy. Veď fotky a videá , ktoré tam sú nemajú chybu. Znovu prišiel čas a teraz sa z Ostrožskou stretáme ako súperi. Nastúpili sme vo veľkej pohode a vždy , keď sme prestriedali tak sme dali gól. Dva góly dal Milan a po jednom Ľubo Turčan a Jožko Vrabec. Za stavu 4:0 sme poľavili a šetrili sily na ďalší zápas ako aj zvyšok sebavedomia našich kamarátov. Komentátor Otto sa snažil v reálnom čase prezentovať výsledky ale keďže sa vreco s gólmi roztrhlo na obidvoch ihriskách súčasne tak väčšinou hlásil stav o jeden gól menej ako v tej chvíli reálne bol. Otto bol na nezastavenie a komentoval úplne všetko a pokiaľ sa nič zajímavé nedialo na ihrisku tak zastavoval okoloidúcich futbalistov a viedol s nimi asi takéto rozhovory : Otto - "Ahoj XXL(mená si teraz nespomeniem) , počul som že máte v klube nejaké novinky ? "    Odpoveď hráča - "Ano" .  A keď Otto nemal ani s kým robiť rozhovory tak aspoň hlásil priebežný stav stretnutia "A mužstva" Veľkého Medziříči. No napriek tejto neúnavnej a nikdy sa nekončiacej vrave sa predsa len našiel jeden človek na štadióne , ktorý dokázal Otta umlčať asi na tridsať sekúnd. Bol to náš Jožko Belaník. Svojou hrou v útoku zaujal Otta a tak ten chcel okomentovať jeho dobrý výkon. A Otto začal "Loptu má hráč číslo 3 ......." a na štadióne zavládlo ticho. Jožko mal na sebe už tretí dres s iným číslom a tak je logické , že nebol na súpiske čo Otto aj po tridsiatich sekundách uviedol "........a nemám ho na súpiske". Zápas skončil a znovu sa na chvíľu ideme zohriať do šatne zatiaľ čo naše dievčatá poctivo sedeli na tribúne a viedli debaty s dievčatami z Ostrožskej alebo robili fotky. V šatni stretávame Košičanov a tak si navzájom vymieňame čarovné nápoje. Dozvedáme sa , že Košičania pricestovali deň dopredu a mali taktickú poradu až do rána. Ako sa kráti prestávka začíname si uvedomovať , že nám stačí vyhrať posledný zápas a ideme do finále. V skutočnosti sme potrebovali vyhrať rozdielom dvoch gólov ale to sme v tej chvíli nevedeli. Vraciame sa na tribúnu a vždy sme museli prejsť okolo stánku s čerstvo upečenými klobáskami. Ako tak kráčame predavač zo stánku nám kričí , že nám drží palce. Za chvíľu už nastupujeme na ihrisko a Otto hlási : "Vážení diváci , práve ideme sledovať predčasné finále" . Zápas , ktorý sa v tej istej chvíli hral v druhej skupine už nemal vplyv na účastníka finále ale náš áno. Hneď od začiatku bolo jasné , že obidve mužstvá si uvedomujú svoje postavenie v tabuľke a tak my sme útočili a náš súper FC Kyjov umne bránil postupové miesto. Náš tlak narastal a tak sme sa hráči na lavičke nepýtali do hry aby sme neprerušili dobre sa vyvíjajúcu hru. A ono to prišlo , keď veľký tlak zakončil gólom Jaroslav Vyboch. Po strelení gólu sa rozbehol k rohovej zastávke a skočil poriadne dlhú rybičku. Stále pršalo a tak sa Jaro šmýkal po trávniku ako nejaké vznášadlo. Niečo podobné predvádzali aj hráči z iných mužstiev . Jeden ukážkový pád predviedol útočník potom ako bezmocne bežal za rýchlejšou prihrávkou a keď už bolo jasné , že loptu nedobehne tak efektným spôsobom padol na zem. Samozrejme ako nezaujatí diváci sme požadovali od rozhodcu odpískanie jedenástky ale akosi sme ho nepresvedčili. Po inkasovaní gólu sa do útočenia  pustili aj hráči FC Kyjov. Získali rohový kop , ten rýchlo rozohrali na krátko asi päť metrov od rohovej zástavky. Napádaný Lubomír Vaníček vystrelil smerom na našu bránku. Lopta pomaly letela cez klbko hráčov , naberala výšku a tesne pred brankárom sa obtrela o Janka Giera. Štefan Daníšek v bránke sa krásne hodil ale loptu dočiahol len končekami prstov. Tá nakoniec skončila v našej šibenici a bolo 1:1. Tribúna stíchla ale na ihrisku sa rozpútala riadna víchrica. Jožko Belaník vybehol za rozhodcom protestovať , že roh nebol zahratý od rohovej zastávky ale rozhodca nechcel počúvať jeho argumenty. Nakoniec zo súboja vyšiel víťazne rozhodca a udelil Jožkovi žltú kartu. Hlásateľ Otto sa snažil upokojiť atmosféru a upozorňuje hráčov : "Nerečníme , hráme" . Po rozohratí sme súpera zavreli v jeho šestnástke a ďalší gól bol na spadnutie. Nakoniec sa lopta dostala k voľnému Jožkovi Belaníkovi a ten sa v súboji s brankárom rozhodol pre hlavičku. Lopta preletela ponad brankára a padla do siete. Tribúna vyskakuje a kričíme góóóóól ! Zrazu však lopta pokračuje ďalej po škvarovej dráhe a nám bolo jasné , že padla na sieť z vonkajšej strany. Rýchlo bežíme pre loptu ale to už rozhodca odpískal koniec a tak ideme hrať o piate miesto.

S hvizdom rozhodcu z nás zároveň opadla zodpovednosť za prípadnú účasť vo finále a veľmi rýchlo sa nám vrátila dobrá nálada. Ideme do šatne a ešte chvíľu rozoberáme gól po rohovom kope ale postupne sa šatňou prehnali hráči z iných mužstiev a tak meníme tému podľa toho kto prišiel. Za Jankom Hodásom sa zastavil Fero z Ostrožskej a sľubuje nám , že nás na jeseň pozvú na ich turnaj. Tešíme sa a ulievame Ferovi z nášho čarovného nápoja. Zachvíľu za Ferom dobehli jeho spoluhráči , že už nastupujú na posledný zápas o konečné umiestnenie. V šatni sa nám nechce sedieť a tak ideme povzbudzovať Ostrožskú. Dnes však nemajú svoj deň a tak im hra vôbec nejde. Napriek tomu pár akcií oceňujeme potleskom. Zápas sa skončil a nastupujeme na náš posledný o konečné umiestnenie.

Našim súperom sú hráči Moravského Berouna. Do tohto zápasu sa rozhodol náš brankár Štefan Danišek nastúpiť ako hráč a svoje miesto si vymenil s Jožkom Belaníkom. Týmto sme získali naraz dvoch útočníkov lebo Jožko v bránke si pole svojej pôsobnosti rozšíril až do polovice ihriska. Štefan po svojom nastúpení ako útočník strieľa v priebehu päť minút dva ukážkové góly. Prvý bola nechytateľná strela z behu a druhý bol excelentne kopnutý priamy roh do vinkľa. Na lavičke panuje skvelá nálada a štadiónom sa rozlieha :" Už sme tu na koni , my Žilinský Šošoni ". Znovu striedame a tak sa dostávam na ihrisko. Pred týmto zápasom som sa rozprával s Jankom Gierom a pýtal somsa ho , prečo nepotiahne viac loptu lebo má vynikajúcu kľučku. Janko si moje slová vzal k srdcu a s ľahkosťou prechádza cez troch hráčov. Vďaka nemu získavam voľný priestor pred bránkou ale Janko pokračuje v sóle a obchádza ďalšieho hráča , ktorého už istil brankár a loptu nám berie. Nevadí , takýchto prienikov som si počas turnaja viac nevšimol aj keď mi je jasné , že tam muselo byť veľmi veľa dobrých futbalistov. Na druhej strane Jožko Belaník ako brankár robil kľučky útočníkom a privádzal do zúfalstva súpera a aj nás. Pri jednom jeho takomto výlete neodhadol vzdialenosť od lopty a útočník mu urobil kľučku a strieľa do prázdnej bránky. Z nepochopiteľných dôvodov som vzadu a tak loptu chytám do ruky. Rozhodca nariaďuje pokutový kop a naši súperi sa mi snažia vybaviť Červenú kartu. Našťastie sa len usmeje a tak s vďakou kývnem hlavou a čakám ako to dopadne. Dostávame góla a za chvíľu idem striedať. Hneď ako sa na ihrisko vrátili Milan s Jarom strieľame tretí gól a vyhrávame 3:1. To už vypukli naše oslavy na tribúne naplno ale aj na ihrisku. A tak v posledných minutách inkasujeme dva góly a idú sa strieľať penalty.

Janko Hodás ako kapitán privádza k rozhodcovi troch našich strelcov a brankára. Ľubo Turčan , Miroslav Vrabec , Štefan Danišek a Jožko Belaník brankár. Jožko má našu slovnú podporu ale v duchu dúfame , že súper netrafí bránku alebo loptu. Ešte prebieha losovanie , podanie rúk a už je to tu. Naši súperi sa všetci zišli na ihrisko a mohutne sa obímajú. Naše mužstvo je roztrúsené po tribúne a držíme palce našim statočným. Prvý strieľajú naši súperi. Jožko sa hádže do prava ale lopta letí do ľava a dostávame gól 0:1. Ľubo Turčan si stavia loptu a s istotou premieňa 1:1. Náš súper si stavia loptu a strieľa , Jožko sa hádže do prava ale lopta znova končí v bránke 1:2. Je nám jasné , že ďalší súperov hráč musí byť poriadny delostrelec aby prekopol bránku , inú šancu nemáme. Loptu si berie Mirko Vrabec. Rozbieha sa s pomalí a posiela loptu do prava vo výške pásu. Brankár vystihol jeho smer a loptu chytá 1:2. Nemôžeme uveriť a je tu rozhodujúca chvíľa. Vždy som rozmýšľal , čo sa deje v hráčovej hlave v takýto zlomový okamih a myslím , že už teraz mi to je trošku jasnejšie a tak ponúkam pár pohľadov z postu jednotlivých hráčov .

Súperov strelec - keď dá gól , víťazstvo je jeho , keď nedá môže prehrať zápas. takže jeho myšlienka asi bol "Len aby som trafil bránku"

Náš brankár - po predchádzajúcich penaltách " Hádžem sa tu a nič z toho , už sa ani nepohnem "

My na tribúne - Ja " alebo netrafí bránku alebo Jožko nechytí "  , Jaro - "Dúfam , že ešte ostalo trochu čarovného nápoja"

Hráč sa rozbieha a strieľa na stred bránky. Jožko stojí a lopta mu preletí pomedzi nohy. Škoda , že ich zabudol dať spolu.

Súper má obrovskú radosť a tak mu to prajeme. Robíme pár spoločných fotografií a tešíme sa do sprchy. Ozaj už som spomínal , že stále pršalo ?

 V šatni je tesno lebo sa tam stretávame s Košičanmi. Napriek tomu je to v pohode a postupne ideme do spŕch. Konečne som dal zo seba dole mokré veci a idem k voľnej sprche. Otáčam páčkou a nič. Je mi to divné , veď pred chvíľou tam voda tiekla a začínam upodozrievať zodpovedných , že došla voda ! To snáď nieeeeeeeeee. Pozriem sa lepšie a nad páčkou je fotobunka. Zamávam do kamery a čuduj sa svete , voda tečie. Tento objav mi urobil radosť a čakám na ďalšie obete modernej technológie. Musím sa priznať , že keď občas prespávam v nejakom hotely tak najväčší problém mi robí práve pustenie vody. Proste klasické točky sa už nenosia. Za chvíľku prichádza Janko Hodás a voda mu nejde. Super . Chvíľu ho nechávam v neistote ale keď hrozí , že technologické tajomstvo bude prezradené iným hráčom zachraňujem Janka a mávam mu na fotobunku. Ešte chvíľu sa bavím na ostaných nič netušiacich sprchy chtivých hráčov ale po chvíli ma už mávanie nebaví a idem sa obliecť. Ako sa tak obliekame , vojde do šatne usporiadateľ a dáva nám lístky na proviant. Všetci dostávame jeden lístok s prasiatkom a jeden lístok s pivom.Rýchlo ešte nahádžeme dresy do bedničky a čakáme ako dopadne finálovi zápas , po ktorom nasleduje vyhodnotenie a konečne zaslúžená večera.

 Vyhodnotenie

Po skončení fináloveho zápasu , ktorý vyhral FC Kyjov zvoláva Otto všetky mužstvá na záverečné vyhodnotenie. Postupne sa zoraďujeme a všímam si , že pri usporiadateľoch sú nachystané obrovské poháre pre víťazov. Žiaľ na fotke ich nemáme . Otto nám všetkým poďakoval za skvelý športový výkon ako aj za férovú hru všetkých mužstiev. Za chvíľu si usporiadatelia volali Milana. Mysleli sme , že bude najlepší strelec ale dozvedáme sa , že boli dvaja hráči s rovnakým počtom gólov a Milan bol mladší. Otto začína postupne vyhlasovať umiestnenie jednotlivých mužstiev a začína od desiateho miesta. Ako oznámil meno Ostrožská Lhota spúšťame obrovský aplauz a pokrik "HEJ , HEJ , HEJ " a strhávame k potlesku aj ostané tímy. Keď sme na rade mi a Janko Hodás preberá spolu s Jožkom Belaníkom pekné ceny pokrik opakujeme. Len mi je divné , prečo všetky mužstvá dostávajú veľkú krabicu na flašku so znakom Orion. Žeby nejaká tekutá čokoláda? Keď prichádza Janko bližšie zisťujem , že je to Alpa. Postupne ceny dostali všetky mužstvá a už sa chystáme na večeru ale ešte nasledovali ocenenia jednotlivcov. Tam zažívame obrovské prekvapenie , keď za najlepšieho hráča turnaja bol vyhlásený Jaro. Všetci z toho máme obrovskú radosť a sme na Jara hrdí. Keď už boli rozdané všetky ceny začali chalani postupne myslieť na útek z ihriska ale mne bolo jasné , že to ešte nebolo všetko. Možno preto , že ako jeden z mála som ešte počúval čo Otto hovorí lebo ostatní si začali doberať Jara , koľko sa museli nadrieť aby vyhral túto cenu. Ako som spomínal Otto nesklamal moje tušenie a ešte predniesol pozdrav od rodiny Václava. Potom sa nám všetkým poďakoval a ja som stále rozmýšľal , kde tento človek zobral toľko energie aby dokázal bez prerušenia komentovať všetko čo sa dialo na ihrisku a vedľa neho. Už som to raz použil ale napíšem to znova. Klobúk dole Otto pred tvojím komentátorským výkonom. Predsa mi však v Ottovom prejave chýbala jedná povestná veta na konci príhovoru a tak si ju dovolím povedať ja :

"Veď ako hovoríme mi futbalisti , nemusí pršať , stačí keď kvapká ."  Týmto pozdravujem Františka Koudelku a doktora Chocholouška , ktorého fotka s tarasnicov visí u nás na pracovisku.

Ako Otto povedal posledné slová , prestalo pršať , rozišli sa oblaky ale nás to už nemohlo nijako rozhodiť , veď ideme jesť. Robíme hada a postupne dostávame rezeň so šalátom. Jedlo bolo chutné , ďakujeme a utekáme sa napiť. Na počudovanie krčmička je oproti veľkosti štadiónu neprimerane malá. Zúfala krčmárka odmieta načapovať pivo domácemu rozhodcovi s oddôvodnením , že nestíha nech chvíľu počká.Rozhodca pred všetkými zožmolil lístok na pivo a hádže ho na zem. Potom odchádza a už som ho nevidel. S obavou ale predsa oslovujem krčmárku a pýtam si čaj. K mojej žiadosti sa pripája vodič Michal a pýta si kávu. Za chvíľu máme obidvaja pripravené čo sme chceli zatiaľ čo pivári musia čakať. Konečne som sa zohrial aj z vnútra a pozerám , kto vlastne ostal na štadióne. Vonku na lavičke sedí časť našej výpravy a debatia s Jarom o hodinkách čo dostal. Pri opustenom stánku stojí ďalšia časť našej výpravy a v diaľke na tribúne sú osamotení kuchári a varia guláš a pečú kolená. Ale pre koho? Keď už sme Jara dosť vytrápili presúvam sa ku skupinke pri stánku. Zrazu po mne letí rajčina. Pozriem sa lepšie a všetci držia v ruke strapce tých malých rajčín a vyjedajú. Miška ponúka aj mňa a tak si dávam. Postupne dostávam vysvetlenie , že rajčiny tam nechali nejakí sponzori alebo predavači. Jožko belaník ako uvidel moju detskú nevinnú tvár ma okamžite nahovára aby som zobral zvyšné dve bedničky rajčín a odniesol ich do autobusu. Toto odmietam , veď si nebudem robiť hanbu s nejakými bedničkami. Jožko na mňa spustí jeho obľúbenú vetu "Nerob nažratého" . Napriek tomuto presvedčivému argumentu bedničky nechávam na svojom mieste a vraciam sa vŕtať do Jara. Tam však už bola iná téma . Postupne dochádzalo pivo a v tom sa pri našom stole zastavil jeden z domácich a pozýva nás na kolená a guláš. Jeho pozvanie nás potešilo a za chvíľu sa pri kotly stretáva zvyšok osadenstva štadiónu a spoločne si pochutnávame na dobrom mäsku. Keď už naozaj nevládzem presúvame sa s vodičom Michalom späť do krčmičky , lebo sa začínalo finále ligy majstrov. Pozeráme prvých 15minút a na počudovanie sa Barcelona bránila tlaku Manchestru United. S vodičom Michalom uznalivo kývame hlavou. V tom sa postupne všetci stretávame a tak zaznieva návrh na odchod domov. Všetci súhlasia , tak sa lúčime s domácimi a ideme.

Cesta domov

 Postupne nastupujeme do autobusu a sadáme si na svoje miesta. Posledný nastupuje Jožko Belaník a v ruke má dve bedničky s rajčinami. Pohľad na Jožka posiela do kolien celý autobus ale postupne sa smiech mení na žiadosti o rajčiny. Jožko však všetky zamieta a schováva si rajčiny pod nohy. Keď sa mu počas cesty podarí do nich dva krát skočiť skonštatuje , že si vezie domov pretlak. Po nastúpení do autobusu sa tajných zásob čarovného nápoja ujíma Mirko a postupne pohárik putuje od predu do zadu. Pri jednom takomto kolečku sa pohárik stratil a tak Mirko na žiadosť ulej odpovedá "Nemôžem , stratilo sa krmítko". Vodič Michal začína vyťahovať tajné tromfi autobusu. Začal púšťať cédečka a zo stropu vytiahol super LCD. V tej chvíli sa autobus mení na koncert Miroslava Žbirku. Keď došla posledná kvapka nápoja zavelil Milan na celý autobus "Janko stojíme , Jaro chce niečo kúpiť , keď vyhral toho najlepšieho hráča". Stojíme a dopĺňame zásoby. Objem nakúpených zásob bol však hlboko podcenený a tak sa Milan ozýva znova. Jožko Belaník si nepriezieravo pokladá plechovku piva na voľnú sedačku vedľa mňa. Na chvíľu sa obzrie dopredu  v tom sa zozadu zjaví čiasi ruka a pivo mizne v tme. Jožko chvíľu upodozrieva mňa ale keďže som celý čas pil iba čaj tak toto podozrenie zamieta. Stojíme na ďalšej pumpe a navrhujem aby sme sa odfotili pri Dieseli . Zdesená pumpárka cez okno sleduje ako sa zoraďujeme pri stojane s dieslom a fotíme. Robíme posledné nákupy a nasadáme do autobusu. Na cédečku začali super pesničky a tak sa autobus dáva do spevu. Postupne sa blížime k Slovenským hraniciam a Miloš nás upozorňuje , že za chvíľu pôjdeme okolo domčeka s veľkým červeným srdiečkom. A naozaj. Nevedel som , že kardiológovia robia tak dlho do noci. Pokračujeme v speve a takto nám to vydržalo až domov. Keď sme vošli do Žiliny rozhodli sme sa , že odvezieme Jožka Belaníka až domov. Popritom sme sa  tajne dohodli  , že Jožkovi zaspievame pred domom. Jožko nás však prekukol a vystúpil pri miestnej krčme. Pri krčme vyspevovať nebudeme , nie sme predsa nijaký ........ Jožko sa s nami lúči a vyberá bedničky s rajčinami. No nič ani druhý plán nám nevyšiel. Lúčime sa a už ideme rovno domov. Stíhame ešte kapurkový a už stojíme pred našou klubovňou. Vodičovi Michalovi ešte Janko varí kávu a my ostatní sa postupne vytrácame v tme.

Týmto sa chcem ešte poďakovať vodičovi Michalovi , že nás bezpečne doviezol a bol jedným z členov našej partie. Ďakujeme.