27.4.2013 – Trnovské hody – Futbalový turnaj o putovný pohár predsedu Žilinského samosprávneho kraja.

Za príjemného športového počasia , mierne pod mrakom a s teplotou okolo 21°C sme sa stretli v klubovni. Zo začiatku to vyzeralo , že nebude mať kto nastúpiť ale s pribúdajúcim časom pribudli aj hráči a vyzeralo to celkom sľubne. Tu nás však nepotešil náš najlepší zakončovateľ Milan Šindelář , ktorý nám oznámil , že po minulotýždňovom kole Ligy Starých Pánov si odniesol vážnejšie zranenie kolena a nepodarilo sa mu koleno dať dokopy a ani ráno rozbehať. Niektorí sa už videli v „C“ kategórii ale väčšina aj napriek tejto veľkej strate v útoku sa rozhodla , že zboja neujdeme.

Naša zostava :

Brankár – Ladislav Vríčan

2 – Ľubomír Turčan

6 – Ján Hodás

7 – Jaroslav Vyboch

8 – Branislav Danišek

9 – Miroslav Vrabec

10 – Slavomír Meliš

11 – Ľuboš Pekár

12 – Ján Gier

13 – Ľubo Malík

Po prezlečení do dresov sme sa presunuli na školské ihrisko. Tu už v plnom prúde bola rozbehnutá súťaž vo varení gulášu medzi 9 družstvami. Okrem gulášu a futbalu sa hral aj volejbaloví turnaj žien.

Po miernom blúdení po areáli sa organizátori dali konečne dokopy a slávnostne otvorili súťaže. Ako prvých vyzývali na prevzatie súťažných tabuliek zástupcov gulášových družstiev. Tí však výzvu nezaregistrovali a varili a varili. Až keď nejaká dobrá duša ich bola osobne zavolať tak si prevzali tabuľky a označili si svoje kotle. V tom čase už väčšina družstiev finalizovala svoj pokrm.

Potom sa dostalo aj na vyšportované telá a turnaje vo futbale a volejbale začali. Keďže volejbal som nesledoval neviem priniesť ani obraz ani zvuk. Takže sa ďalej budem venovať iba futbalu.

Ako prvý proti sebe nastúpili družstvá Vekam a Hasiči. Hasiči pred turnajom deklarovali , že tento rok idú na víťazstvo. Potenciál na to určite mali. Veď kostru ich družstva tvorili mladé pušky FC Senior.

Vekam  :  Hasiči        3:8

Začiatok mali Hasiči ako zo sna. Najväčší úspech mala aktivita Petra Huliaka , ktorý do čoho kopol to skončilo v sieti. Ani nevedeli ako a prestrieľali sa až do víťazného konca. Ich strelecká produktivita nás vôbec nepotešila ale tajne sme dúfali , že si už v prvom zápase vystrieľali svoje góly.

IPBS – Spevokol        4:5

Druhý zápas bol podstatne vyrovnanejší. Prsty sme viac držali Spevokolu , keďže aj v tomto družstve sme mali svojho aktívneho hráča FC Senior len čo keď aj rád spieva. V mužstve IPBS sa predstavili veľmi mladí , rýchli a na pomalú loptu špecializovaní hráči I.ligy v sálovom futbale. Také silné strely čo dokázali s touto loptou vystreliť som ešte nevidel. Zápas bol ako na hojdačke ale nakoniec silnejšie nervy mali speváci. To asi to vysoké „Cééééééé“.

FC Senior – Hasiči     2:0

Tak a už sme boli na rade my. Pred začiatkom som každého upozorňoval aby si dali pozor pri stretnutí s loptou lebo táto nejde od nohy a veľa z nás si minulý rok na nej vyvrtla nohu. Všetci sme si odkývali na upozornenie , dohodli taktiku a hurá na Hasičov. Hneď druhý kontakt s loptou Ľuba Malíka sa skončil veľmi bolestivou grimasou a vytočenou nohou o 360°. Ľubo so slzičkami v očiach odskackal na striedačku a boli sme bez útočníka. Hasiči povzbudení vysokým víťazstvom išli sebavedome do zápasu. Tu však veľmi dobre zaúradovala naša obranná dvojica Miroslav Vrabec a Braňo Danišek. Správne postavená živá váha nepustí ani rýchleho útočníka. A keď už aj náhodou niečo prešlo až pred bránku tu sa skvelými zákrokmi prezentoval brankár Lasky. Keď Ľubo Malík videl , že hra nám celkom ide a pominula aj prvotná bolesť opäť nastúpil a dvoma gólmi rozhodol o našom víťazstve. Najviac v šoku z nášho víťazstva bol komentátor , ktorý dookola počas celého zápasu opakoval „Iba chcem pripomenúť , že Hasiči dali v predchádzajúcom zápase osem gólov. Kedy im to tam konečne padne?“.

Vekam – Spevokol    0:5

Mužstvo Vekamu pôsobilo celkom sympaticky aj keď si odnášali jednu nádielku za druhou. Spevokol si vyspieval jednoznačné víťazstvo.

Spevokol – FC Senior  3:3

Tak a čakal nás najväčší konkurent na tomto turnaji. Začiatok sme mali vynikajúci a vďaka dvom gólom Ľuba Malíka a jednému od Mira Vrabca sme sa vždy odtrhli do jednogólového vedenia. Stratu plného počtu bodov sme si však zapríčinili sami neskorým striedaním unavených hráčov. Napriek remíze sme si však opäť získali uznanie od o generáciu mladšieho mužstva. Podanie rúk na konci nebolo len symbolické ale skutočné uznanie kvality súpera z obidvoch strán.

IPBS – Vekam    5:3

Tu už lietali iskry. Ak chceli mužstvá pomýšľať na lepšie umiestnenie museli zapnúť naplno. Kto má rád akčnejšie športy tak si prišiel na svoje. Nakoniec zvíťazila silnejšia lavička s aktívnymi hráčmi.

FC Senior – IPBS    3:3

Hovorí sa , že zápas sa musí vyhrať najskôr v hlavách. A v našom prípade to platilo na 100%. Nastúpili sme so športovým strachom o výsledok následkom čoho sme veľmi rýchlo prehrávali 0:3. Hra bola absolútne hrozná. Namiesto futbalu sme viedli menšiu vojnu , ktorá vyústila do neprimeraného zákroku na nášho kapitána Janka Hodása. Janko zdrapil priateľsky pod krkom sálovkára a za účasti spoluhráčov ho vyniesol asi päť metrov od miesta prvého stretu. Cez polčas si obidve striedačky vymenili názor na túto situáciu a zmiernili vzájomné súboje pri mantineli. V druhom polčase sme začali aktívnejšie napádať súperovu rozohrávku a výsledkom bolo získanie lopty s nevydarenou prihrávkou z pravej strany ku ľavej tyči ponad obranu na Ľuba Malíka. Ten však prebehol na pravú stranu aj s obrancami a brankárom a keby bola prihrávka o trošku silnejšia tak skončí gólom. Zo skromnosti nebudem uvádzať , že som to prihrával ja. Táto situácia však nakopla divákov ako aj celé mužstvo. Zrazu sme videli , že aj s týmto súperom vieme zacvičiť a zatlačili sme ho na jeho polovicu. Tu sa v plnej paráde predstavil obranca Miroslav Vrabec , ktorý si vymenil miesto s Jankom Hodásom a troma identickými strelami po zemi strelil tri góly. Každý inkasovaný gól vyvolával u súpera väčšie a väčšie obavy o výsledok. Možno ešte pár minút a zápas otočíme. Tu bola veľká škoda , že do zápasu sme nastúpili už s pocitom prehry.

Spevokol – Hasiči      4:3

Tu sme držali prsty viac Hasičom ale najideálnejšia z hľadiska bodov by bola remíza. Celý zápas viedli Hasiči a už to vyzeralo na ich víťazstvo. Hru mali absolútne pod kontrolou. Keď však minútu pred koncom dostali vyrovnávajúci gól začal som veriť , že obhájime prvenstvo na turnaji z minulého roka. To by však Speváci o tridsať sekúnd nemohli skórovať ešte raz a vyfúknuť Hasičom všetky body.

Vekam – FC Senior   3:3

Vzhľadom na výsledky nášho súpera a našu predchádzajúcu hru sme považovali získanie troch bodov za jasnú záležitosť. Lenže aj tu platilo to čo v našom predchádzajúcom zápase. Predtým sme sa báli a mohli sme vyhrať. Teraz sme súpera podcenili a ani tri góly Jaroslava Vybocha nám nepriniesli víťazstvo aj keď sme po celý zápas viedli. Už keď  sme pri Jarových góloch tak ani jeden nebol normálny. Hneď prvý padol po jeho absolútne nepresnej strele do pletiva vedľa bránky. Lopta sa však odrazila do hlavy nešťastného brankára a od neho do bránky. V tomto zápase sa mohli písať aj historické rekordy , keď veľmi blízko ku skórovaniu bol najstarší hráč na turnaji Slavomír Meliš (FC Senior) ale zázračný zákrok súperovho brankára zabránil Slávovi skórovať.

Hasiči – IPBS             3:5

Ak niekedy existovali gladiátori , tak sa v tomto zápase mali čo priučiť. Hra bola od začiatku až do konca emotívna , fyzicky náročná a nie jeden hráč si odniesol pamiatku na niekoľko dní až týždňov.

Celkové poradie

1. Spevokol         10bodov
2. IPBS                7 bodov
3. FC Senior        6 bodov
4. Hasiči              3 body
5. Vekam             1 bod

 

Strelci FC Senior :

Ľubomír Malík            4 góly

Miroslav Vrabec         4 góly

Jaroslav Vyboch         3 góly

 

Najlepší strelec turnaja                     Peter Huliak – Hasiči

Najstarší hráč turnaja                       Slavomír Meliš – FC Senior

Po turnaji ako už tradične sme čakali na vyhlásenie výsledkov. Asi po večnosti čakania sme sa dočkali , urobili pár fotiek zo županom (nemáme k dispozícii ani jednu) a išli sme sa osprchovať. Pri ceste do šatni sme len smutne skonštatovali , že sme mali na víťazstvo a o to viac nás mrzela neúčasť Milana Šindelářa.

Sprcha zmyla posledné truchlivé myšlienky a začalo delenie vecných odmien. Igelitka v sebe ukrývala tajomstvá a tie sme pomaly odkrývali. Veci postupne z tašky lovil Braňo Danišek. Niekomu sa ušlo tričko , niekomu šiltovka i šnúrka na mobil. Potom Braňo z tašky vylovil malú úzku bielu krabičku. Chvíľku sme na to pozerali. Prvé čo ma napadlo , že to bude nejaké hotelové mydlo len mi tam nepasovala šírka krabičky. Bola dosť úzka a krátka. Keď ani Braňo nedokázal identifikovať čo to vlastne drží v ruke s úsmevom na tvári sa na mňa obrátil a hovorí „na“. Tak som prevzal dar a na jednej stene som si prečítal malým písmom „4GB“. Bol som rád........

Keď sme dorozoberali hru a dopili čo sme mali vybrali sme sa späť na ihrisko v rukách stískajúc lístky na guláš. Tu nás však už čakali prázdne kotle. Aj to je daň za rekordnú účasť na týchto hodoch. Veru toľko ľudí tu ešte nebolo – nenažranci. Nakoniec sme si bruchá naplnili v stánkoch. Toľko soli som nezjedol za celý život a to som si myslel , že jem halušky s kapustou.

Čo na záver.

Nakoniec hody dopadli celkom dobre. Večer bola zábava v plnom prúde. Nikto sa vážnejšie nezranil a tak len ostáva dúfať , že sa zúčastnime na turnaji aj na budúci rok.