24.4.2010 Víťazstvo v turnaji o pohár predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára

Je dobojované. Ceny rozdané , gratulácie prijaté a hlavne vládne super nálada. U nás dvojnásobne lebo sme vyhrali , získali uznanie súperov a mali neskutočnú divácku podporu. A ako to všetko vlastne bolo? Pokúsim sa to popísať z môjho pohľadu brankára na turnaji. Volám sa Ľuboš Pekár ale chalani ma volajú Sionko.

 Celé sa to začalo o týždeň skôr. Tak ako každú nedeľu po odohraní zápasu Červených proti Zeleným sa v šatni začala debata o turnaji na Svätého Juraja. Ľubo Turčan vytiahol papier a začal spisovať , kto môže ísť hrať. Mslím , že sa nás nahlásilo viac ako nás nakoniec naozaj prišlo. Celý týždeň som sa tešil a každý večer som vybehol na záhradu odbehnúť zopár koliečok. Potom to konečne prišlo. Bola Sobota 24.4.2010 14:00hod a išlo sa na to. Stretnutie sme mali v našej klubovni. Postupne sme prichádzali ale nakoniec sa nás nazbieralo iba 7. Chlapi boli trochu sklamaní lebo mali obavy o to , kto vydrží hrať proti mladším súperom. Ja som mal skôr radosť , lebo som to bral ako príležitosť si viac zahrať. Naša zostava bola nasledovná : Jozef Drábik-55 , Ľubomír Turčan-61 , Jozef Vrabec-65 , Ľuboš Pekár-70 , Jaroslav Vyboch-73 , Milan Šindelář-74 , Miroslav Vrabec-78. Po prezlečení sa do dresov sme sa presúvali na školské ihrisko , kde sa turnaj hral. Celú cestu na ihrisko sme sa dohadovali , kto bude brankár. Voľba padla nakoniec na mňa čo sa mi vôbec nepáčilo ale keďže mi zničoho nič začala vystrelovať bolesť do pravého členka a nemohol som poriadne na nohu dostúpiť tak som úlohu branára prijal. Moja brankárska výstroj však bol iba dres bez rukavíc , zatiaľ čo brankár Hasičov v tej svojej výbave mohol ísť potláčať aj demonštrácie a nič by sa mu nestalo. Nevravím , že sa mi chalani nesnažili zohnať rukavice ale keď sa im to nepodarilo tak mi dohovorili "Čo sa bojíš , veď je to len lopta , nič ti neurobí."

Náš prvý súper bol Spevokol. Na tohto súpera som si veril aj ja a nič iné ako víťazstvo sme nečakali. Sú na spoločnej fotke v pravo. No veľmi rýchlo sa ukázala stará pravda o podcenení súpera. Nakoniec sme boli radi ,že sme uhrali remízu 3:3. Góly , ktoré som dostal patria do kategórie PAT&MAT. Pamätám si hneď prvý. Súper vystrelil veľmi pomalú loptu po zemi. Ja som sa po loptu zohol ale tá mi pekne ošuchla obidve dlane , potom obidva členky a dokotúľala až do brány. Radosť , ktorú gól vyvolal u súpera a smiech u dívakov netreba vôbec opisovať. Klincom mojej krátkej brankárskej kariéry mohla byť ponuka brankára od Hasičov , že namiesto mňa odchytá zvyšné zápasy. Ale nebola. Na mojú veľkú radosť jeho ponuku neprijali a povedali mu : "My brankára už máme". Potom prišiel ku mne Ľubo Turčan a hovorí mi. "Ty nemôžeš chytať ako brankár lebo to nevieš. Iba loptu vyraz , vykopni ."  FC Senior-Spevokol 3:3

Náš druhý súper bol FC Citrus , zložený z aktívnych hráčov FK Trnové.

Tento súper bol papierový favorit a po mojom brankárskom výkone nám šancu asi nikto nedával. Keďže obidve mužstvá vo svojich prvých zápasoch predviedli veci , ktoré divákov pobavili , tak sa ich počet značne znásobil. Stalo sa však niečo nečakané. Celý zápas sme kontrolovali loptu a tých pár lôpt , ktoré smerovali do brány som so šťastím vyrazil alebo vykopol. Výsledkom vynikajúcej hry hráčov v poli bolo nakoniec víťazstvo 3:0. Veľmi nás povzbudili aj diváci , ktorí nám fandili a každú peknú akciu ocenili pokrikom. Našimi veľkými fanúšikmi boli aj hráči Hasičov , lebo naše víťazstvo nad Citrusom ich držalo v hre o celkové prvenstvo. FC Senior-FC Citrus 3:0.

Náš tretí súper a posledná prekážka na víťazstvo v turnaji boli Hasiči.

10 majstrov Slovenskej hasičskej ligy. Pred týmto zápasom mi už chalani nehovorili , nemusíš sa báť iba to vykopni. Ale daj si pozor aby sa ti nič nestalo.

Úvod zápasu bol z našej strany nervózny a urobili sme po sebe dve chyby v rozohrávke. Posledný hráč stratil loptu a Peter Huliak najskôr kopol tvrdú strelu z blízka ku pravej tyči , ktorú som mu vyrazil rukou nad bránu. Potom pri jeho následnej druhej šanci som mu zablokoval strelu nohou.

Potom som ešte inkasoval od Dana Šusteka tvrdú strelu do ľavého zápästia a hra bola na chvíľu prerušená ale od tohto momentu sa vrátila presnosť a pohoda na naše kopačky. Zápas sa dohrával v atmosfére Španielskej koridy. Diváci pri každom našom dotyku s loptou kričali "olé". Súper nakoniec odvolal aj brankára a nasadil ďalšieho útočníka ale ani to im nepomohlo a vyhrali sme za veľkého potleku 4:0.

FC Senior-Hasiči 4:0

A toto sme my. Vyšťavení ale šťastní.